Komentáre

Je večer pred voľbami. Jedine boh  vie ako to dopadne. V každom prípade mám pocit, že by som sa mal vyjadriť k tomu čo cítim. Toľko špiny nebolo vyliatej na m2 na Slovensku už dávno. Myslím Gorilu, Sasanku a a podobné. Ľudia majú pocit, že politici sú špiny, ktoré ich klamú a že si to nezaslúžia. Preto zajtra mnohí voliť nepôjdu a niektorí z nich pôjdu voliť s pocitom, že to musia niekomu vrátiť a budú sa rozhodovať na základe nenávisti a zúfalstva. Zúfalstvo a nenávisť  sú vášne a človek, ktorý sa im poddá je väčším otrokom ako ten, kto má spútané ruky aj nohy. Preto by sa každý pred takýmto rozhodnutím spýtať sám seba, kde je príčina tohto stavu. Sú Robo, Miki, Ivan, Ivetka príčiny,alebo následky toho čo tu máme ? Treba si uvedomiť, že  náhoda nejestvuje. Sú len známe následky neznámych príčin. Náhodnosť spočíva iba v tom, kedy príčina spôsobí následok.

To čo sa tu deje má viacero príčin, ale jedna z nich je absolútne nerešpektovanie autorít. Je to spôsobené tým, že autorita v našom priestore je spájaná s mocou, ktorá svoju legitimitu neodvodzuje od občanov, ale od iných faktorov. Kedysi to boli bodáky milícii a StB teraz ide o presvedčenie, že stačí presvedčivo klamať a stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Obidva spôsoby vlády majú čosi spoločné predpdokladajú masu ľudí ovládaných na jednej strane strachom a na druhej vzájomnou nenávisťou. Rozdeľuj a panuj je veľmi stará vládna zásada. Tuším prvý sa k nej historicky prihlásil  rímsky cisár Dioklecián cca v r. 284 n.l.

V tejto súvislosti si spomínam, že mi otec rozprával príbeh. Budem stručný. V starovekom grécku sa dostal k moci tyran a keďže bol neskúsený poslal posla k inému tyranovi, ktorí vládol už dlhšie s prosbou o radu. Tento nepovedal nič, len vzal posla na pole s dozrievajúcim obilím a trhal prečnievajúce klasy.  Posol to presne pretlmočil svojmu pánovi. Ten to pochopil a zariadil sa podľa toho a tiež vládol úspešne a dlho. Čo to mohlo znamenať ? Nech to už znamenalo čokoľvek bolo to pochopené takto

Pokiaľ nie si istý svojou pozíciou likviduj preventívne tých, ktorí sú dostatočne schopní na to, aby ťa mohli v budúcnosti ohroziť. Čo sa dialo v dobách nedávno minulých a čo sa deje teraz. Predtým moc likvidovala ľudí, ktorí boli dostatočne schopní ale nemali kádrový profil, teraz likviduje schopných ľudí z dôvodu, aby im nemusela dať to na čo majú právo. Preto u nás ľudia , ktorí sú dostatočne schopní na to aby mohli ohroziť byrokratické štruktúry vytvorené umelo na udržanie poriadku sú likvidovaní finančne, mediálne aj odborne. Aj teraz je príslušnosť k vládnej strane dôležitejšia ako odbornosť a to , že tu nemáme vládu jednej strany sa rieši zmenou straníckej knižky. Aj teraz politici aby zabezpečili hlasy vo voľbách nútia vzelaných ľudí robiť za mizerné peniaze a v prípade potreby neváha ani poštvať jednu skupinu ľudí proti druhej. Krásne to vidíme a výsledky aj cítime v rozbitom školstve, nefunkčnom zdravotníctve a paralyzovanej štátnej a verejnej správe. Netreba sa čudovať že potom majú zelenú rôzny hoštapleri, ktorých jediným poroblémo je preukázať spôsob ako sa dostali k majetku. Keďže peniaze prinášajú zo sebou moc tak vplyv majú tí, ktorí ich majú.

Druhý a nemenej vážny aspekt problému je ten, že ľudia neodsudzujú takýto stav, ale vadí im že oni nemôžu. Pamätám sa na jeden rozhovor s jedným človekom , ktorý tvrdil ako dobre bolo kedysi. Keď som potreboval niečo z roboty tak som si to zobral. Na moju otázku a ako sa to vykázalo. No povedalo sa , že rozbilo, alebo vylialo. Na moju otázku aký je rozdiel medzi tým je tisíc ľudí zoberie po dve tisícky a jede dva miliony prekvapene na mňa pozrel a hovoril ale ja som si predsa zobral iba málo a veď si mohol zobrať každý. No a tu je ten problém. To čo predtým robilo veľa ľudí bez viditeľných následkov teraz robí málo ľudí a vo veľkom. Robia to to čo sa naučili, otázkou zostáva len príležitosť a tá ako sa vraví robí zlodeja. Keby si ľudia vstúpili do svedomia a odmietli by podstatu veci a nie iba jej vonkajší prejav zajtra by mali jasno.

A ešte jedna poznámka k pani Radičovej. Aj keď jej urobila veľa preto, aby ľudia, ktorí cudzie peniaze mýlia  so svojimi  nemali taký priestor nemala to vzdať, pretože aj keď ona do Oxfordu môže odísť , ostatní tu musia zostať a čeliť následkom neúspešného úsilia. To je jej zodpovednosť, ktorej sa nemôže zbaviť aj keď pôjde do Oxfordu.

Samo