Dnes som tu publikoval článok prečo majú lekári právo na štrajk. Dostalo sa mi odpovedí či som to písal z donútenia a podobne. Odpovedám áno. Z donútenia. Pretože patrím medzi tých, ktorí sa snažia živiť poctivo, sú k ľuďom ústretoví a nečakajú čo za to.
Predovšetkým treba povedať, že každá spoločnosť tvorí pyramídu , kde na rôznych stupňoch nazvime to významnosti sú ľudia, ktorí si nárokujú na niečo viac ako ostatní. To je fakt. Platilo to aj za prvotnopospolnej spoločnosti, keď na vrchole bol ten, kto mal najväčší kyjak, rovnako v stredoveku, keď bol na vrchole ten , kto mal viac vojakov.
Neskôr, keď spoločnosť pochopila, že rozbíjanie hláv a podrezávanie krkov ako prejav dominancie je veľmi krátkozraká politika začali sa používať sofistikovanejšie metódy. Hovorí sa tomu spoločenský vplyv . Inak povedané skákať môžeš, ale v určitej situácii ti to pomôže asi tak ako keby chcel proti vetru vieš čo … .
Otázka znie ako sa to stane, že určití ľudia majú také postavenie. Ono je v to podstate jednoduché. Majú ekonomický vplyv a teda konkrétny spôsob ako presvedčiť že ich záujmy a Vaše záujmy sú čuduj sa svete totožné. Kto tomuto nechce veriť veľmi rýchlo zbadá, že si nepomôže.
Uplatňovanie tohto vplyvu je do značnej miery formované tým akým spôsobom sa k tomuto ekonomickému vplyvu dostali. Pokiaľ ich jedinou zásluhou bolo to, že dokázali šikovne predať kamión majonézy v 90 rokoch, prípadne zarobiť na chudákoch v kupónovej privatizácii tak aj ich uvažovanie je podobné. Čo je Vaše to je naše a čo je naše do toho Vás nič. To je dôsledok toho, kto vládne a kto sú vzory. Naše celebrity , ktorých chovanie ich skôr predurčuje k účinkovaniu v zábavných podnikoch ( nazvime to slušne ) , ľudia, ktorých jedinou devízou je to, že sa ich nik nepýta kde na to vzali ( typický príklad jeden nemenovaný slovenský politik, ktorý vymenil korzu za bavorák a trojizbový byt za palác pri Trenčíne )
Prečo teda nie sú vo vážnosti ľudia , ktorí vzdelaním a prácou by mali mať aj spoločensky uznávaný status ? Preto lebo by to prekážalo práve tým, ktorí sa nemôže preukázať spôsobom akým k majetku a vplyvu prišli. Práve takíto určujú smerovanie štátu v kľúčových pozíciách a je jedno či na modrej, alebo červenej strane spektra. Ak keď tí modrí sklamali viac, pretože sa od nich aj viac čakalo.
Ľudia, ktorí sú odborníci je vždy menšina. Ale bez nich to hold nejde, pretože môžete ich donútiť, aby robili nízke mzdy pre blaho proletariátu, prípadne finančných skupín, ale aktivitu a ochotu si ani vyhrážkami ani donútením vynútiť nedokážete. Práve tam, kde sa nedostatok osobného prístupu prejaví najviac sú oblasti, kde je človek zraniteľný a zúfalý. To je napríklad zdravotníctvo. Pacient skôr vníma neochotu personálu ako zlú liečbu, preto tú nie je schopný až na výnimky posúdiť.
Práve za to sú zodpovední politici, ktorí ten systém zákonom regulujú, rozhodujú o financovaní prostredníctvom zdravotných poisťovní a personálnych otázkach prostredníctvom riadenia svojich podriadených organizácií.
Aby to zamlčali tak sa snažia obrátiť pozornosť na lekárov a zameniť následok za príčinu.
Len tak ďalej závistlivci a nenávistníci. Len im v tom pomáhajte. Výsledky sa nepochybne dostavia.