V krajine, kde zajtra už znamená včera

6. marca 2011, samodix, Aktuality

Nadpis som si požičal od Júliusa Fučíka, ľavicového intelektuála, ktorý opisuje vtedajší  Sovietsky zväz  nekriticky.

Chápem, že v tých časoch ( 20-30 roky  minulého storočia ) bol sociálny status ľudí veľmi komplikovaný. Ako to som pochopil v skanzene v Čičmanoch, kde ľudia spali s dobytkom v jednej miestnosti aby mali  teplo. To čo dnes ľudia pociťujú ako chudobu bol by bol v tom čase nevídaný luxus. Tomu zodpovedalo i správanie sa predstaviteľov moci a vládnucej vrstvy k ľuďom. Ľudia boli považovaní za len niečo viac ako dobytok a správanie k nim bolo otrasné. Preto sa mnohí vzdelaní ľudia, ktorý síce vzdelaním patrili do vtedajšej vládnucej vrstvy, ale pôvodom k tej utláčanej, cítili lavicovo.

A čo dnes ?

Máme tu výsadu, že môžeme hodnotiť tie časy aj reakciu na ne s odstupom desaťročí. Aj dnes tu máme sociálne rozdiely, aroganciu aj dnes majú mnohí pocit krivdy.
Násilné riešenie viedlo k tomu, že sa z ľavicových funkcionárov postupne stala vládnuca elita , ktorej spôsoby sa v ničom neodlišovali od arogancie prvorepublikových mocipánov. Nemali síce oficiálne nič, ale disponovali všetkým.

Nenadarmo v tom čase koloval vtip, že všetci kradnú iba tí najvyšší sú poctiví, tí všetci všetko dostali darom.

Nedávno sa mi jedna staršia pani rozplývajúc sa nad ideálmi doby nedávno minulej posťažovala na nepoctivosť stavebných firiem, ktorá za okná zobrala 200 tisíc ( rozumej SK ) a zmizla. Okná má pokazené. Na to som jej povedal,že ako malý chlapec si pamätám robotníkov v pracovnom čase popíjať pred neďalekými potravinami zatiaľ čo stavba stála. Povedal som jej že to sú tí istí ľudia, ktorí predtým takto robili a teraz majú firmy a robia práve tie okná presne takým istým spôsobom ako to praktikovali za socializmu s tým, že predtým tie okná priviezli na účet štátu a teraz to zaplatí ten chudák dôchodca z posledných úspor.
V tejto súvislosti ma napadá heslo , ktoré za socializmu bolo často vídať Ako budeme dneska pracovať tak budeme zajtra žiť.

V tejto súvislosti ma napadá heslo , ktoré za socializmu bolo často vídať Ako budeme dneska pracovať tak budeme zajtra žiť.

Nemyslíte, že že žijeme v krajine kde dnes znamená to zajtra ?

Lidé Bděte!!!
Samo